Keďže sa nám v Jánskej doline práve skončil Rozprávkový festival bábkového divadla, máme aj my pre vás pripravenú jednu rozprávku.

 
Kde bolo tam bolo stál raz jeden drevený hotel, ktorý sa volá Liptovský dvor. Voľakedy dávno v roku 2011 sa doň prisťahoval Šimonko  so svojimi rodičmi Jankou a Richardom. So sebou už vtedy mali malého Noelka, ale bol ešte v schovaný v brušku. Rodinka sa sem presťahovala z Bratislavy, aby prevzala kuratelu nad rodinným podnikom, ktorý si vymyslel a postavil Šimonkov dedo Milan. 
 
Nebolo to sprvoti vôbec jednoduché, lebo ako mladí, v hotelovej brandži neskúsení ľudia, robili všetky veci tak, ako by sa to im bolo bývalo páčilo. Sem tam sa ich konanie priečilo zaužívanému štandardu, sem tam to vybočovalo z radu a sem tam milo prekvapili svojich kolegov. 
 
Za 8 rôčkov života na Liptove sa rodinka zocelila, chlapci sa skamarátili s lyžovaním, Richard s otužovaním aj Janka prišla na chuť nenávidenému behaniu. Hotelu sa tiež darilo celkom dobre, sem tam si ho všimli nejaké noviny, pozbieral všakovaké ocenenia, ale najdôležitejšie je, že si získal nespočetne veľa sŕdc svojich návštevníkov – dvoranov, ktorí sa sem stále radi vracajú. Naše vzťahy s dvoranmi dozrievali postupne, mnohí sú už našimi priateľmi, naše deti sú kamoši ich detí a všetci sa máme radi. V mnohom sú pre nás dvorania inšpiráciou, príkladom hodným nasledovania, ale aj bútľavou vŕbou, poradcom či mentorom v ťažkých chvíľach. Všetkých vás máme veľmi radi a ďakujeme vám za to, že pre nás ste. 
 
Netuším, čo všetko z toho by sa nám bolo bývalo podarilo, nebyť našich skvelých kolegov, ktorí spolu s nami pracujú či pracovali. 
 
Ako každá rozprávka aj tá naša mala svoj začiatok a má aj svoj koniec. Rozhodli sme sa pre návrat do rodnej Bratislavy. Verím, že vaša vernosť Liptovskému dvoru pretrvá aj po našom odchode a že naše priateľstvá ostanú rovnako pevné a úprimne ako boli na Liptovskom dvore.
 
Prajeme Liptovskému dvoru, aby sa mu darilo v jeho ďalšej ceste a aby naďalej rozdával šťastie a pohodu, ktorá ho tak dobre vystihuje.
 
Na záver by sme sa chceli poďakovať majiteľom Milanovi a Petrovi za zverenú dôveru v nás, že sme sa mohli o Liptovský dvor starať.
 
S láskou vaši,
 
Noel, Šimon, Janka a Richard